3.

Nadšenie a podpora

   Určite som spomínal, že pri odchode do zálohy som disponoval tým najzákladnejším vybavením, aké len včelár môže mať. Ale čo si o tom všetkom myslela moja rodina? 

    Vládla vo mne určitá obava, ako to zoberú moji najbližší, hlavne moja Katka. Po tých všetkých nápadoch, ktorými som moc Katku nenadchýnal som očakával ďalšiu konštruktívnu aj nekonštruktívnu kritiku. Avšak obavy neboli na mieste. Neviem či svojím zápalom, alebo vytrvalosťou sa moje predsavzatie stretlo s pochopením. Dovolím si tvrdiť, že postupne sa aj Katka nadchla pre včelárenie. Najlepšie na tom je, že keď som zháňal miesto, kde včely umiestnim vošla do tohoto diania celá rodina. Zrazu prichádzali nápady z jednej, či druhej strany. Jednoducho mi veľkou mierou pomohli Katkyní rodičia, budúci švagrovia a samozrejme moja Katka. Vybavili u "strýka bratrancovej nevesty z druhého kolena" miesto, kde môžem umiestniť včielky. Poskytli mi náradie a priestor, kde môžem majstrovať a uložiť nejaký ten včelársky materiál. 

   Keby som nemal takúto podporu, realizácia mojich snov by bola oveľa ťažšia a náročnejšia. Veľkou mierou mi pomohol môj švagor Radovan (mimochodom ešte nie sme s Katkou zobratí, ale aj to bude). Sám sa ochotne ponúkol, že mi pomôže a zaobstará stojany pod úle. Stačila jedna "súdružská" návšteva, vychladená fľaša borovičky, absolvovanie náročného stolnotenisového zápasu s jeho dvoma malými deťmi (už ani neviem, kto vyhral) a plány boli na stole. Za tri týždne som mal stojany hotové. A druhý švagor Peter nemal nikdy problém pomôcť s čímkoľvek, keď horelo. A veru aj horelo, keď som mál včeliu rodinu bez matky, dovolenku v Chorvátsku zaplatenú a Peťo to všetko zvládol, kým sme s Katkou chytali bronz na Jadranskom pobreží a vyškierali sa na českých a poľských turistov. A v neposlednom rade musím spomenúť miestnych včelárov pána Jána a pána Vladimíra, ktorý mi tiež pomohli. Hlavne Janko mi zachránil už spomínanú osirelú rodinku.

   Týmito riadkami chcem poukázať na nesmierny význam podpory, ktorej sa mi dostalo a stále dostáva. V takomto prostredí sa dajú zvládnuť všetky problémy a prekážky bez infarktových stavov v plnej duševnej pohode. Samozrejme všetkým týmto "človiečikom" ďakujem a vážim si každej podanej ruky!!!