5.

Pozor - vezieme včely

   Kde a ako zohnať včely? V chovprodukte ich neponúkajú, čo teraz? Neostávalo nič iné, ako osvedčený internet. Ak niečo chceš, choď na BAZOŠ! A veru bazoš nesklamal. Ani som dlho nemusel hľadať a zrazu..."ponúkam včelie roje, volajte na číslo....".  Okamžite mi prsty prebehli po klávesnici telefónu a po krátkom vyzváňaní mi zodvihla nejaká (po hlase staršia) pani. Keď zistila, že mám záujem o včely, hneď ma zabrzdila, že to musím s jej manželom, ale že ešte nie je doma, nech zavolám neskôr. Nesmelo som podvečer opakovane zavolal a to mi už zodvihol starší pán. Okamžite sme sa dohodli a začali sme dolaďovať technické záležitosti tejto pre mňa nesmierne dôležitej transakcie. Tomuto pánovi sa na včelnici rojili včely jedna radosť. Denne striasal niekoľko rojov a tie ponúkal na predaj. Bol problém zladiť čas rojenia s mojím pracovným časom, tak sme museli trošku improvizovať. Dohodli sme sa na termíne v jednú júnovú sobotu. Riziko spočívalo v nasledujúcej veci. On včelári na B-čkach ja na NN langstroth. Roje čo zozbieral osádzal do úľov s B-čkovými rámikmi. Neostávalo mi nič iné, ako skúsiť surovo presypať a striasť včielky z týchto úľov do mojich. Ale pekne po poriadku.

   V deň "D" sme vyrazili na smer obec Trstená vyzbrojený 4ks úľov a mojou nepriestrelnou kombinézou. V Trstenej sme vyňúrali domček v ktorom bývali starší sympatický manželia. Po krátkom zoznámení sme sa vybrali rovno na včelnicu. Včelnica bola situovaná neďaleko poľských hraníc. Dá sa povedať, že včielky pôsobili v rámci európskej únie, poneváč len čo preleteli potok, ktorý neďaleko tiekol, už boli v Poľsku. Toľko včiel som zatiaľ po hromade nevidel, jedna plná kočovná maringotka a po okolí hojnosť úľov. Keď ujo uvidel moje úle, len krútil hlavou (ináč nebol jediný, NN lagstroth moc včelárov neobhospodaruje). Pristúpili sme k presýpaniu včiel. Včielky už aj mali vystavené nejaké medzistienky, no nič sa nedalo robiť, museli začať odznova. V podstate sme striasli štyri dvoj-trojdňové roje z rojáčikov do mojich úľov, ktoré pozostávali z jedného varoa dna s jedným nádstavkom a desiatimi medzistienkami. Na vrch medzistienok som dal placku medocukrového cesta, cca 1kg. Po otrasení sme čakali ešte asi dve hodinky, kým sa včely pozliezajú ku matkám. Bolo dosť teplo, čo sťažovalo prácu. Včielkam sa moc do úľov nechcelo. Po dvoch hodinách som jednotlivé úle pozatváral, stiahol gumenými páskami a naložil do kufra auta. S ujom sme si tľapli, vyplatil som včely a hijó do Ludrovej. Cesta bola zaujímavá. V prvom rade som sedel za volantom vo včelárskej kombinéze, len klobúk som mal dole a vedľa mňa Katka, ktorá mala včelársky závoj. Keby nás zastavili policajti, asi by nás poslali rýchlo preč aj s celým nebezpečným nákladom. Niektoré včielky si samozrejme našli nejakým zázračným spôsobom cestu vonku, takže v aute to začalo bzučať. Katka v pravidelných intervaloch hlásila "vpravo včela - vľavo včela" a ja som otváral na základe týchto pokynov okno na danej strane. Takto sme vypustili pár včiel do šíreho sveta. Po príchode na našu včelnicu som postupne povynášal úle a osadil ich do pripravených stojanov. Bolo to len radosti.
   

Hľadanie matky

Prvý včelársky zásah

Včielky sa pomaly zlietajú do úľa

Vytešená Káťa

Takto to nejako vyzeralo pri prevoze

Na včelnici

Príprava stojanov pod úle

Už sa to nesie

Pekne jeden vedľa druhého

Včielky už mohutne prijímajú potravu

Začíname včeláriť

4.

Aký úľ? To otázka!

   Pri postupnom objavovaní tajomstiev včelárenia, som prišiel na jednú zásadnú vec. Tak, ako sú vodiči s rôznymi typmi vozidiel na cestách, tak sú včelári s rôznymi typmi úľov na lúkách v sadoch a lesoch. Každý včelár si pochvaľuje svoju úľovú zostavu. Jeden vychvaľuje úľ tatran, druhý úľ typu B, tretí úľ langstroth, štvrtý ...... no kto sa v tom má vyznať! Tak pestrá paleta možnosti výberu ma prekvapila, doslova zaskočila. Musel som nájsť nejaký kľúč, ktorý by mi odomkol rozhodnutie a určil smer, ktorým budem kráčať. Jednú zásadnú vec som však už vedel - včelám je to srdečne jedno, či je úľ o tri centimetre väčší alebo menší. Tu ide skôr o včelára, alebo lepšie povedané o technológiu chovu včiel. Čiže otázka skôr znela - ako budem včeláriť, tradičným spôsobom, alebo skúsim novšie metódy? 

   Pri svojom rozhodovaní som bral do úvahy nasledovné požiadavky:

• jednoduchosť výstavby úľovej zostavy (čo najmenej materiálu, jednoduché technické riešenia, montáž a opracovanie)
• jednoduchosť včelárenia, tzn. čo najmenej zásahov do včelstva v priebehu sezóny,
• minimalizovanie času potrebného na prehliadky, manipuláciu, ošetrovanie a odoberanie produktov,
• minimalizácia fyzickej náročnosti (váha nádstavkov, plástov...),
• prítomnosť skúseného včelára s podobným typom úľovej zostavy v blízkom okolí.

   Padlo rozhodnutie - budem chovať včely v nízkonádstavkovom úli typu langstroth. Aké ľahké, však! Začal som horúčkovite sledovať ponuky jednotlivých výrobcov na Slovensku a v Čechách. To viete, chcel som nájsť najlacnejší a pritom najlepší úľ. Dobré úle som našiel, lacné však nie. Je jasné, že najlepšie za zadarmo. Ale nie, až taký žgrloš nie som. S investíciami som rátal - nič nieje len tak. Mojím zámerom bolo zaobstarať štyri úľové zostavy s cieľom zvýšiť šance na pokračovanie chovu po zime a prípadných stratách, ktoré by mohli nastať (to som si samozrejme nepripúšťal).
   Internet je plný ponúk od rôznych výrobcov a predajcov, len si vybrať. Zvažoval som ešte jednu vec, neviem či podstatnú, a to či použiť zateplený alebo nezateplený úľ. Moje štúdium ma priviedlo k presvedčeniu, že včely úľ nevyhrievajú. Vyhrievajú len sami seba v chumáči. Neviem presne prečo, ale zapáčila sa mi zostava nezateplených úľov od jednej firmičky z Brantic. Ponúkali výhodné sety (zostavy), čo ma presvedčilo, aby som si jednu objednal. Tento výhodný set obsahoval 4x vysoké varroadná + plechové pozinkované striešky s 3cm polystyrénovým uteplením vrátane stropovej fólie a varroapodložky. Ďalej 16x nádstavok a 160x rámik typu hoffmann. K tomu všetkému ešte 4x stropné 7 litrové kŕmitka a 200ks umelohmotných medzistienok. Celá táto paráda ma vyšla na nejakých cca 570 EUR. Objednávka bola vypísaná, stlačil som enter a netrpezlivo čakal na dodávku. Čakala ma ešte návšteva železiarstva, kde bolo potrebné zakúpiť skrutky, štetce a ľanový olej.
   Asi za týždeň mi dorazilo šesť veľkých krabíc. Ach tá radosť....a vzrušenie....hurá do roboty. Po sobotách v garáži Katkyních rodičov sa začali postupne kopiť komínky nádstavkov s medzistienkami. Nádstavky sú spájané troma skrutkami na každej stene a medzistienky sú vkladané do drážok hoffmannových rámikov. Tu sa chcem pozastaviť. Rozhodol som sa pre umelohmotné medzistienky. Viem je to pomerne neštandardné. Dôvody, ktoré ma k tomuto kroku priviedli boli - dlhšia životnosť, vyššia pevnosť a malá pracnosť. A ak dokážem v budúcnosti zo starých súší odstraňovať vosk len špachtľou, odpadne potreba neustáleho zatavovania medzistienok. Zmontované nádstavky som z vonkajšej strany ošetril dvoma nátermi ľanového oleja. Tu sa potvrdila jedná skutočnosť, že práca s drevom je balzam na dušu. Všetko sú to práce, ktoré zvládne každý gramotný človek, ktorý má za sebou základnú školu a ešte si svojou nešikovnosťou neodrezal ruky. Stačilo pár dní a úle boli na svete.
   Týmito prácami som získal nasledujúce skúsenosti:

• ak si zadovážim potrebné náradie a budem mať aspoň trošku vyhovujúci priestor, dokážem bez väčších problémov zmajstrovať nádstavky,
• pri skrutkovaní nádstavkov použijem zároveň lepidlo na drevo.

Ostala už len jedna vec - zohnať včely. 

3.

Nadšenie a podpora

   Určite som spomínal, že pri odchode do zálohy som disponoval tým najzákladnejším vybavením, aké len včelár môže mať. Ale čo si o tom všetkom myslela moja rodina? 

    Vládla vo mne určitá obava, ako to zoberú moji najbližší, hlavne moja Katka. Po tých všetkých nápadoch, ktorými som moc Katku nenadchýnal som očakával ďalšiu konštruktívnu aj nekonštruktívnu kritiku. Avšak obavy neboli na mieste. Neviem či svojím zápalom, alebo vytrvalosťou sa moje predsavzatie stretlo s pochopením. Dovolím si tvrdiť, že postupne sa aj Katka nadchla pre včelárenie. Najlepšie na tom je, že keď som zháňal miesto, kde včely umiestnim vošla do tohoto diania celá rodina. Zrazu prichádzali nápady z jednej, či druhej strany. Jednoducho mi veľkou mierou pomohli Katkyní rodičia, budúci švagrovia a samozrejme moja Katka. Vybavili u "strýka bratrancovej nevesty z druhého kolena" miesto, kde môžem umiestniť včielky. Poskytli mi náradie a priestor, kde môžem majstrovať a uložiť nejaký ten včelársky materiál. 

   Keby som nemal takúto podporu, realizácia mojich snov by bola oveľa ťažšia a náročnejšia. Veľkou mierou mi pomohol môj švagor Radovan (mimochodom ešte nie sme s Katkou zobratí, ale aj to bude). Sám sa ochotne ponúkol, že mi pomôže a zaobstará stojany pod úle. Stačila jedna "súdružská" návšteva, vychladená fľaša borovičky, absolvovanie náročného stolnotenisového zápasu s jeho dvoma malými deťmi (už ani neviem, kto vyhral) a plány boli na stole. Za tri týždne som mal stojany hotové. A druhý švagor Peter nemal nikdy problém pomôcť s čímkoľvek, keď horelo. A veru aj horelo, keď som mál včeliu rodinu bez matky, dovolenku v Chorvátsku zaplatenú a Peťo to všetko zvládol, kým sme s Katkou chytali bronz na Jadranskom pobreží a vyškierali sa na českých a poľských turistov. A v neposlednom rade musím spomenúť miestnych včelárov pána Jána a pána Vladimíra, ktorý mi tiež pomohli. Hlavne Janko mi zachránil už spomínanú osirelú rodinku.

   Týmito riadkami chcem poukázať na nesmierny význam podpory, ktorej sa mi dostalo a stále dostáva. V takomto prostredí sa dajú zvládnuť všetky problémy a prekážky bez infarktových stavov v plnej duševnej pohode. Samozrejme všetkým týmto "človiečikom" ďakujem a vážim si každej podanej ruky!!!

2.

Nápad z čista jasna

   Tomu, že sa dám na včelárenie, by som pred rokom len ťažko uveril. Po 26-tich rokoch služby v Ozbrojených silách SR som 28. februára 2015 opustil rady profesionálnych vojakov. Nebolo to priamo moje rozhodnutie, systém mi už jednoducho neumožnil slúžiť ďalej. 

   V čase, keď mi už bolo jasné, že vyzlečiem uniformu som začal rozmýšľať, čo budem robiť. Je jasné, že po toľkých rokoch, mimochodom od 15-tich som obliekal uniformu, je ťažšie sa začleniť do civilného života. Teraz, keď sa mi pomaly vyrezával štyridsiaty piaty krížik, bolo treba začať od začiatku pre mňa v novom prostredí. V hlave sa mi striedali myšlienky za myšlienkou, nápad za nápadom. Začal som sledovať portály s ponukou práce. Vypracoval som sofistikovaný životopis, z ktorého bolo jasné, že viem riadiť, viesť, organizovať, mentorovať... no jednoducho všetko, len nič konkrétne pre civil.

   Všetky moje spásonosné nápady, či už podnikateľské plány, alebo zámery som samozrejme preberal so svojimi priateľmi, ktorý mi väčšinu aj tak vyhovorili. A pri týchto debatách som narazil na skutočnosť, že dvaja z týchto kamarátov sa zaujímajú o včelárenie. Jeden z nich sa k tomuto koníčku dostal cez otca a druhý cez svokra. S otvorenými ústami, som počúval ich debaty. Reči ich kmeňa som pramálo rozumel, ale celá tato problematika ma zaujala. A tu zrazu vo mne skrsol nápad - budem včeláriť. Hneď pri prvej myšlienke, som videl pred sebou včelnicu, na ktorej je pomaly sto úľov, všetko to tam bzučí, ja sa topím v mede a krochkám si od slasti. Však nič nemôže byť jednoduchšie. Ja, čom som vedel, že včela akurát bodá a nosí med. Nekritizujte ma, prd som o tom vedel (a stále nič neviem). Tieto moje úvahy začali niekedy v októbri 2014.

   Nech je akokoľvek, moje internetové surfovanie sa začalo orientovať na stránky o včelách, včelároch, včelárení. Moje debaty sa začali točiť okolo včelárenia. Nakúpil som si múdre (aj menej múdre) knihy a hltal informácie za informáciou. Samozrejme ten guláš, ktorý sa z toho v mojej hlave varil, by nezjedlo ani tisíc hladných terchovcov. No časom sa začali získané informácie zatrieďovať, nové pojmy a názvy dostávali ostrejšie kontúry. Čo je potešujúce, neprestávalo ma baviť sa zaoberať touto problematikou. Pomaly sa zo mňa stával poriadne nadupaný teoretik. Ale len teoretik!!!

   V každom prípade, tento nápad ma neopustil. Keď prišiel deň odchodu do civilu, mal som už jasnejšiu predstavu, ako to všetko zrealizujem a okrem tejto predstavy dymák, kombinézu, metličku, rozperák, čo mi kolegovia kúpili na rozlúčku.

1.

Prvý krôčik   

Konečne som sa odhodlal založiť si svoj vlastný blog. Zatiaľ si pripadám ako totálny analfabet, ale pevne verím, že to zvládnem a postupom času bude mať tento blog hlavu aj pätu. Mojou skromnou ambíciou je viesť blog o mojom včelarení. S týmto úžasným koníčkom, záľubou, alebo poslaním som začal tento rok. Rád sa so všetkými podelím o svoje skúsenosti, zážitky, starosti a radosti, ktoré mi včelárenie prináša a ešte prinesie. Tak držte palce.