7.

Zimný (ne)kľud

   Ako som už v predchádzajúcom článku písal, zazimoval som štyri včelstvá. Jedno na troch nízkych nádstavkoch (Ferrari), dve na dvoch nízkych nádstavkoch a jeden na jednom nádstavku. Pravidelne som chodil kontrolovať úle pekne od jesene. Hlavne, keď nastali prvé mrazy a nedajbože napadol sneh, tak som vždy s malou dušičkou jemne poklopal na úľ. Vždy sa našťastie ozvalo zahučanie typu - daj pokoj!

  Myslel som, ako mám všetko parádne zmáknuté a ... až do momentu, keď mi Katarína volala z včelnice. "Zle je, máme dva úle otvorené, asi odfúklo poklopy". Neveril som vlastným ušiam, no vzápätí ma dobehla myšlienka - moja chyba. Už koncom leta som mal v pláne zaťažiť striešky úľov nejakými dlažobnými kockami, avšak nespravil som tak. Teraz sa mi to vypomstilo! Cez telefón som riešil celu situáciu, Katka nasadzovala život aj s bratom, aby včely pozakrývali. Tie samozrejme povyletovali a boli nepríjemné, ako medveď vyrušený zo zimného spánku. Tie úle mohli byť otvorené 2-3 dni a dokonca všetkého ešte snežilo, takže bolo nasnežené aj v úľoch. Moje nervy!

  Záchrancom sa podarilo úle pozakrývať. Včely, ktoré vyleteli už nemali šancu sa vrátiť, boli obeťou mojej nedbanlivosti. Na striešky išla záťaž, aby sa podobná situácia nezopakovala. Od vtedy, pri každej kontrole včelstiev som sa modlil, aby to moje grónske včely prežili. Aká to bola len radosť, keď po zaťukaní včielky zahučali - nerušiť!  

  Všetky rodiny prečkali zimu. Aj tie na jednom nádstavku, aj tie so snežnicami na nožičkách. Darmo mám ja oceľové včely! Pri prvej jarnej prehliadke som zistil následky spôsobené snehom. Asi desať plástov bolo napadnutých plesňou. Jednoducho tá vlhkosť v úli ostala celú zimu. A dopustil som sa ešte jednej chyby. Nechal som varoapodložku zasunutú v podmete od novembra do decembra (včely majú na spodku úľa, dna úľa, pletivo. Pod to pletivo sa vsúva podložka na kontrolu spádu roztoča klieštika včelieho). Mylne som sa domnieval, že bude v úli teplejšie, alebo skôr to, že nebude fúkať studený vietor do úľa. Potvrdila sa jedna pravda, že včielky úľ nevyhrievajú. Oni sa pekne zhluknú do hustého chumáča a vyhrievajú jedna druhú navzájom. A páve tým, že som dná pozatváral, vlhkosť sa vyzrážala a narobila šarapatu. Od teraz budem zimovať na otvorenom site. Samozrejme všetky dna a medzistienky napadnuté plesňou som vymenil.

Získané skúsenosti:

• aj keď sa zdá, že veka úľov dokonale priliehajú a sú pevne usadené, je potrebné ich zaťažiť (kameň, tehla...),
• zimovať včelstva na otvorených zasieťovaných dnách a nechať otvorené očko v hornom nádstavku, aby mohol prúdiť vzduch a nezrážala sa vlhkosť.  

6.

Prvé kontroly včelstiev

   Všetky štyri včelie rodinky sme úspešne previezli z Trstenej do Ludrovej na našu včelnicu, ktorej názov znie "Včelnica u Káti a Peťana". Na tretí deň sme celý nedočkavý išli pozrieť naše včielky, ako sa dievčatám darí a či im nič nechýba. Ako sme prichádzali k úľom z diaľky sa zdalo všetko v poriadku, no keď sme sa priblížili niečo tu nehralo. Úľ č.2 bol prázdny, včely fuč. Neviem si presne vysvetliť čo sa tu udialo. Zistil som však, že úľ č.1 je mimoriadne živý. Keď som prezrel všetky úle obsadené včelami, myslím tým všetky tri, výsledok - v úli č.1 je dva krát viac včiel, ako v ostatných dvoch. Môj záver bol taký, že včelstvo v úli č.2 nemalo matku (strata matky pri presýpaní, úmrtie matky pri prevoze....) a tak sa vžobralo do úľa č.1. V každom prípade toto včelstvo bolo mojím Ferrari po celú sezónu. Ak ostatné vystavali po päť medzistienok, tak Ferrari desať! Samozrejme stratu jednej rodiny sme niesli ťažko, tak sme neváhali osloviť uja z Trstenej po druhý krát a dohodli sme prevzatie ďalšieho roja. Aj ujo si nevedel vysvetliť záhadné zmiznutie včelej rodiny, tak nám dal roj grátis, že nech nesmútime!

   Zopakovali sme celý proces prevozu a previezli sme včielky na našu včelnicu. Na záver dňa sme mohli konštatovať, že pôvodný plán mať štyri včelstva sa naplnil.

   V priemere každý týždeň sme vykonávali prehliadku včelstiev. Samozrejme sa začali vyskytovať ďalšie problémy. V úli č.4 som nenachádzal žiadny plod. Vyskúšal som skúšku plodom (vloženie plástu s vajíčkami najviac dva dni starými), potom som spojil dve včelstvá. Špekuloval som tak dlho, až som objavil hrboplod. Včelia matka nikde a  postupom času začala klásť robotnica, ktorej sa zdureli vaječníky. A do toho sme samozrejme mali ísť do Chorvátska na dovolenku. Neostalo nič iné len pomoc na telefóne. Zavolal som Švagrovi Peťovi a včelárovi Jankovi. Jeden sľúbil, že sa o všetko postará a druhý, že keď sa vrátime v úli bude kladúca matka. Tak aj bolo.

   Nech je akokoľvek, boli to pre mňa neoceniteľné skúsenosti. Mal som už čo to prečítané (je málo dní, že neprečítam aspoň jeden článok s včelárskou tematikou), ale prax je jednoducho prax. Ono až pri praktickom riešení problému, alebo to nemusí byť zrovna problém, človek dokáže tu teóriu presnejšie pochopiť.

   Našťastie sa nám skôr darilo, ako kazilo. Začiatkom augusta sme dokonca vytočili nejakých 6-7 kg medu. Ďalšia skúsenosť, doteraz som nevidel ani medomet, nieto ešte s ním robiť. Je zaujímavé, že od začiatku včelárenia, bol každý jeden úkon pre mňa prvý krát. A napriek tomu to tie včely prežili. V auguste som dostal do daru odložence na piatich rámikoch od včelára Vladka, čiže naša včelnica hostila štyri rodinky. V priebehu augusta a polovice septembra som včely kŕmil na zimu. V októbri a novembri som vykonal liečenie avartinom. A viete čo? Všetky rodinky prečkali zimu a na jar vyleteli v plnej sile!

Získané skúsenosti:

• usadené roje je potrebné kŕmiť, kŕmiť a kŕmiť, aby vystavali medzistienky a dostatočne zosilneli do zazimovania,
• používam umelohmotné medzistienky. Zistil som, že moc sa  včielkam na nich nechce stavať. Jedine Ferrari nemal žiaden problém. Táto rodina by postavila aj panelák, keby mala kde. Do budúcna medzistienky natriem štetcom roztopený vosk - povoskujem.